Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Air quality
Residential burning in Slovakia PDF Print E-mail

In Slovakia local heating or solid fuels burning in households are responsible for the majority of ultrafine particles emissions: 63.7 % PM10 and 77.8 % PM2.5, as well as 43.1 % CO and 45 % NMVOC (1, 2017). According to the estimations of the Ministry of Environment of the Slovak Republic, there are approximately 350,000 households in Slovakia burning solid fuels. 36 % of these households use boilers older than 30 years (2).

IMG 3696 DomyDymia VyrMini

Residential burning emissions are not harmless. They bring about pneumonia, cardiovascular diseases, premature mortality etc. Polycyclic aromatic hydrocarbons are carcinogenic, too. They pollute not only outdoor environment where people breathe the emissions, but also indoor air in the households where solid fuel is used for burning.

In addition to standard firewood, there are also coal, wet or poorly dried wood, and even waste that are still burnt in Slovak stoves and boilers. It aggravates the situation even more.

IMG 7333 Krb-MiniHarmfulness and amount of emissions from solid fuel burning are considerably effected by:

1 Type of burning device - modern stoves produce even 10 times lower emissions than the older ones.

2 Fuel quality – coal and wet or poorly dried wood are unacceptable.

3 Way of burning – the problem occurs especially when there is a lack of air, or if there is not bright flame and wood only glows and emits smoke.

For more information how to heat properly read „Kúrenie v domácnosti trochu inak“(3).

In our opinion, coal should not be burnt at all in the areas with worsen air quality, especially in towns (4). In case of solid fuels burning, only dry wood should be used in these areas (moisture up to 20 %). The possibility of regulation or the ban on solid fuels burning under bad dispersion conditions, when there is inversion or no wind, should be implemented, too. If the building is sufficiently insulated, we consider solar panels, heat pumps, electricity or biogas produced from bio-waste to be a long-term appropriate low-emission alternative to heat sources.

In compliance with the calculations of the civic association CEPTA there is a fundamental difference in the types of stove and fuel, even if we still consider wood burning. Heating with wood pellets in an automatic boiler causes 9.4 g of PM2.5 emissions/GJ and heating with standard dry wood in a gasification boiler results in 45.3 g of PM2.5/GJ. Old stove produces 90.6 g of PM2.5/GJ. It is nearly 10 times more than in case of the pellet boiler. If poorly dried wood of the moisture of above 30 % is burnt (this wood was dried in the aired and covered area for the period of one year at least), its burning in the old stove causes emissions of 446.4 g PM2.5/GJ. Burning of brown coal brings about emissions of 848.6g PM2.5/GJ. Gas heating in a condensing boiler leads to the production of emissions at the level of 0.6 g PM2.5/GJ. Two-storey house that is not thermally insulated has a consumption of approximately 110 GJ a year.

lok-kur CZ-DK miniResidential burning emissions are more in detail analysed in a recently published publication of the European project CLEAN HEAT: „Pollution from residential burning - Danish experience in an international perspective (created by DEC)“, which was translated into Czech under the title: „ZNEČIŠTĚNÍ Z DOMÁCÍCH TOPENIŠŤ, Dánská zkušenosti v medzinárodní perspektivě“. This publication is available for downloading on the website HERE (5).

This paper originated within the project  PreOvzdušieSK, which is supported from the European Social Fund.

logo-OP-EVS-farba-svklogo-EU-ESF-farba-svk

 

Sources:

1. https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=141&print=yes

2. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527722-domacnosti-budu-moct-vdaka-dotacii-vymenit-kotly-na-tuhe-palivo/

3. http://vykurovanie.enviroportal.sk/kurenie.aspx

4. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/spalovanie-uhlia-a-dreva-do-domacnosti-nepatri-kotlikovym-dotaciam-ale-zatial-chyba-socialny-rozmer/

5. https://www.clean-heat.eu/en/actions/info-material.html

Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE

This paper originated within the project

Last Updated on Tuesday, 18 August 2020 15:22
 
Čo so špinavým vzduchom v Bratislavskom kraji PDF Print E-mail

alt09.03.2020 zorganizovalo o. z. CEPTA v spoluprácii s Úradom Bratislavského samosprávneho kraja seminár s diskusiou „Čo so špinavým vzduchom v Bratislavskom kraji“, ktorý sa konal v budove Bratislavského samosprávneho kraja, Sabinovská 16, Bratislava.

Seminára sa zúčastnili pracovníci samospráv, mimovládnych organizácií, Bratislavského samosprávneho kraja a Ministerstva životného prostredia SR.

V úvode prezentoval D. Lešinský z o. z. CEPTA dôležitosť problematiky znečisteného ovzdušia, jeho vplyv na ľudské zdravie, situáciu v krajských mestách SR ako aj porovnanie spaľovania tuhých palív v rôznych spaľovacích zariadeniach. Ukázal účastníkom aktuálnu imisnú situáciu pre PM2,5 zo dňa 09.03. 2020 s najvyšším píkom o 4:00 hod. ráno, čím vyvrátil ich pôvod z dopravy. Následne dánsky expert K. P. Kristensen ukázal výsledky meraní kvality ovzdušia, ktoré sme namerali po Slovensku aj v Bratislave. Vo svojej prezentácii tiež poukázal na to, že nie len doprava, ale aj lokálne kúreniská a vykurovanie drevom, prípadne uhlím, zásadne zhoršujú kvalitu ovzdušia v mestách aj na vidieku. Najčistejšie ovzdušie odborníci namerali nad Štrbským plesom a najhoršie na križovatke Trnavská/Bajkalská v Bratislave. Dánsky vedec navrhol opatrenia, ktoré znižujú znečisťovanie ovzdušia spôsobené kúrením a dopravou. Po diskusii k prvým dvom prednáškam zástupca ministerstva ŽP SR Mgr. I.Vilkovský prezentoval prítomným stav znečistenia ovzdušia v SR a oboznámil ich s plánovanou „kotlíkovou dotáciou“, ktorá podporí výmenu starých kotlov na pevné palivo za nízkoemisné kotle na zemný plyn, ako opatrenie na zlepšenie kvality ovzdušia v SR. Následne Ing. G. Adamek predstavil rozbiehajúci sa integrovaný LIFE projekt – Zlepšenie kvality ovzdušia (akronym „Populair“), ktorý by mal pomôcť regiónom pri manažovaní kvality ovzdušia aj kapacitne. Na záver nasledovala diskusia, v ktorej prítomní diskutovali s prednášajúcimi expertami.

Seminár bol uskutočnený v rámci projektu PreOvzdušieSK, ktorý je finančne podporený z Európskeho sociálneho fondu Európskej únie prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Chceli by sme sa poďakovať Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, obzvlášť p. vicežupanke Ing. arch. Mgr. Art E. Pätoprstej, ktorá nám zásadným spôsobom pomohla s organizáciou seminára.

Last Updated on Tuesday, 17 March 2020 19:40
 
Znečistené ovzdušie nás na Slovensku stojí takmer 10 mld. EUR ročne PDF Print E-mail

Zvolen, Bratislava 21. 6. 2019 / aktualizované 10. 7. 2019. Na Slovensku predčasne umiera kvôli znečistenému ovzdušiu viac ako 5 000 osôb ročne. Spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom patríme ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami (PM). Podľa OECD nás v roku 2015 stálo znečistenie ovzdušia z dôvodu predčasných úmrtí 9,279 mld. EUR, čo predstavovalo takmer 6,5 % HDP krajiny.

Experti z občianskeho združenia Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy - CEPTA analyzovali metodikou Svetovej zdravotníckej organizácie situáciu v oblastiach s riadenou kvalitou ovzdušia našich krajských miest na základe údajov oficiálneho monitoringu SHMÚ. Hodnotili dopady prachových častíc PM2,5 a PM10 a oxidov dusíka NOx, teda troch hlavných znečisťujúcich látok v ovzduší našich miest, ktorých pôvodcami sú predovšetkým doprava, priemysel s energetikou a spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.

Výsledky analýzy dopadov znečisteného ovzdušia v krajských mestách SR za jeden rok:

Mesto/ORKO

Počet predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším v krajských mestách*

Náklady znečisteného ovzdušia v mld. EUR**

Bratislava

1 580

4,176

Košice

990

2,621

Banská Bystrica

340

0,901

Prešov

410

1,083

Trenčín

190

0,497

Trnava

240

0,633

Žilina

310

0,815

Nitra

300

0,800

Vysvetlivky: * zaokrúhlené na celé desiatky; ** jedná sa iba o ekonomické škody z predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším bez zarátania liečebných nákladov, práceneschopnosti, či škôd na poliach a v lesoch.

Reaguje Daniel Lešinský, predseda o. z. CEPTA: „Výsledky našich prepočtov sú zarážajúce o to viac, o čo ležérnejšie sa doteraz pristupovalo k riešeniu znečistenia ovzdušia v našich mestách, obciach a rozpočtom v celej krajine. Vnímame ako nevyhnutné bez zbytočného odkladu vyčleniť na ochranu ovzdušia adekvátne financie, vyriešiť kompetencie pre samosprávy a podmieniť čerpanie verejných financií vrátane EÚ fondov zeleným verejným obstarávaním. Ďalej zaviesť účinné opatrenia regulácie dopravy a emisií z lokálnych kúrenísk, podporiť bezemisnú dopravu, ukončiť výnimky zavedenia najlepšie dostupných technológií v priemysle a energetike“.

Znečistené ovzdušie spôsobuje predovšetkým kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest vrátane astmy a chronickej bronchitídy, kognitívne poruchy, reprodukčné problémy vrátane predčasných pôrodov či nízkej pôrodnej hmotnosti.

Kontakt: Ing. Daniel Lešinský, PhD; tel: +421 905 581 076; mail: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

logo-OP-EVS-farba-svk

logo-EU-ESF-farba-svk

Last Updated on Wednesday, 10 July 2019 11:13
 
Čo so špinavým vzduchom v Prešovskom kraji PDF Print E-mail

06.03.2020 zorganizovalo o. z. CEPTA v spoluprácii s Úradom Prešovského samosprávneho kraja seminár s diskusiou „Čo so špinavým vzduchom v Prešovskom kraji“, ktorý sa konal v budove Prešovského samosprávneho kraja, Námestie mieru 2 v Prešove.

Seminára sa zúčastnili zástupcovia okresných úradov Prešovského kraja, pracovníci samospráv (mestá Prešov, Poprad,...) a aj zástupca Košického samosprávneho kraja.

Na seminári najprv D. Lešinský z o. z. CEPTA o.i. prezentoval dôležitosť problematiky znečisteného ovzdušia, jeho vplyv na ľudské zdravie, situáciu v krajských mestách SR ako aj porovnanie spaľovania tuhých palív v rôznych spaľovacích zariadeniach. Následne dánsky expert K. P. Kristensen ukázal výsledky meraní kvality ovzdušia, ktoré sme namerali ráno pred seminárom na rušnej križovatke pred budovou úradu POSK. Vo svojej prezentácii tiež poukázal na to, že nie len doprava, ale práve lokálne kúreniská a vykurovanie drevom, prípadne uhlím, zásadne zhoršujú kvalitu ovzdušia v mestách aj na vidieku. Príkladom takejto problematickej obce, mestskej časti môže byť Šidlovec (dnes už mestská štvrť Prešova s MHD) s hustou zástavbou rodinných domov v zle prevetranej kotline s intenzívnym spaľovaním tuhých palív. Dánsky vedec navrhol opatrenia, ktoré znižujú znečisťovanie ovzdušia spôsobené kúrením a dopravou. Po diskusii k prvým dvom prednáškam zástupca ministerstva ŽP SR Mgr. I.Vilkovský prezentoval prítomným stav znečistenia ovzdušia v SR a oboznámil ich s plánovanou „kotlíkovou dotáciou“, ktorá podporí výmenu starých kotlov na pevné palivo za nízkoemisné kotle na zemný plyn, ako opatrenie na zlepšenie kvality ovzdušia v SR. Na záver Ing. M.Kačurová predstavila rozbiehajúci sa integrovaný LIFE projekt – Zlepšenie kvality ovzdušia (akronym „Populair“), ktorý by mal pomôcť regiónom pri manažovaní kvality ovzdušia predovšetkým kapacitne. Na záver nasledovala diskusia, v ktorej prítomní diskutovali s prednášajúcimi expertami.

Seminár bol uskutočnený v rámci projektu PreOvzdušieSK, ktorý je finančne podporený z Európskeho sociálneho fondu Európskej únie prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Chceli by sme sa poďakovať Úradu Prešovského samosprávneho kraja, obzvlášť p. Ing. Kačurovej, ktorá nám zásadným spôsobom pomohla s organizáciou seminára.

Last Updated on Tuesday, 17 March 2020 09:43
 
ENVIROstratégia SR 2030 PDF Print E-mail

Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?Tatranska harmonia 2018 DL

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.

-          Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...

-          Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM2,5 je to ročný priemer 10 µg/m3 (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m3 (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM10, čo je dôvodom infringementu voči SR.

PETpriVahu detail-TN DLSlovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky ( Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.  

Last Updated on Friday, 05 October 2018 10:02
 
<< Start < Prev 1 2 3 4 5 Next > End >>

Our supporters and partners:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie