Pesticídy, alebo prípravky na ochranu rastlín spôsobujú vážne spoločenské škody tak na ľudskom zdraví ako aj na biodiverzite ekosystémov či už priamym dopadom, expozíciou pri aplikácii alebo svojimi rezíduami v potravinách, krmovinách, vodách, pôde a ekosystémoch. Poľnohospodári sa vďaka absencii nezávislého poradenského systému, nedostatku informácií, vzdelávania a osvety stali na chemických pesticídoch závislí, čo má negatívne ekonomické ale aj ekologické dopady. Alternatívy, úspešne preverené praxou existujú. Viac o problematike pesticídov vo vodách, ekotoxikologickom výskume, ale predovšetkým o riešeniach a alternatívach k súčasnej intenzifikovanej, konvenčnej produkcie nájdete v priloženej publikácii, ktorá je výstupom projektu „Poľnohospodárstvo bez znečistených vôd" (HUSK/0901/2.1.2/0076) podporenom v rámci programu Slovensko - Maďarskej cezhraničnej spolupráce.

Po zavedení prísnejšej kontroly znečistenia vôd zo strany priemyslu ostáva poľnohospodárstvo najväčším znečisťovateľom vôd na Slovensku.

Naše posledné analýzy povrchových vôd Dunaja z územia Slovenska a Maďarska potvrdili predpoklad, že rezíduá pesticídov sa nachádzajú vo vodách aj v období, keď sa nepoužívajú. Ide predovšetkým o tzv. perzistentné pesticídy, medzi ktorými nechýbajú ani pesticídy zdraviu škodlivé, či karcinogénne alebo poškodzujúce hormonálny systém (2,4 – D; alachlor). V prílohe nájdete tabuľku rezíduí pesticídov, ktoré boli zistené Maďarskou akadémiou vied vo vzorkách vody vo februári 2011.

Viac v priloženej tlačovej správe.