Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          „Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.“

-          „Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...“

-          „Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.“

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM_2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM_2,5 je to ročný priemer 10 µg/m³ (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m³ (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM₁₀, čo je dôvodom infringementu voči SR.

Slovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky (EÚ Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.  

Slovensko s dlhodobo vysokým podielom skládkovania komunálneho odpadu patrí medzi krajiny s najhorším odpadovým hospodárstvom v EÚ. V r. 2016 sa zrecyklovalo a skompostovalo len 23 % komunálneho odpadu (KO), zatiaľ čo na skládky bolo uložených až 66 % KO. Tento stav je alarmujúci aj kvôli tomu, že o necelé 2 roky, teda v r. 2020 má SR povinnosť dosiahnuť minimálnu mieru recyklácie KO 50 %. Už dnes tento cieľ dosahujú viaceré krajiny EÚ, ako napr. Nemecko, Rakúsko či Belgicko (obr. vedľa).

Jednou z príčin tohto stavu je nesprávne nastavená legislatíva, ktorej dôsledkom je nedostatok financií v systéme triedeného zberu a zhodnocovania odpadov. Nový zákon o odpadoch č. 79/2015, Z. z., ktorý zásadne zmenil spôsob financovania triedeného zberu odpadov zavedením tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a odbremenil tak rozpočty obcí, mal mieru recyklácie KO zásadne zvýšiť, no zatiaľ sa tak deje len čiastočne a pomaly (v r. 2014 bolo zrecyklovaných 12 % KO, v r. 2015 to bolo 16 % a v r. 2016 sa zrecyklovalo 23 % KO). Najhoršie je, že po viacerých novelách súčasného zákona o odpadoch je systém nastavený tak, že financií pre pokrytie triedeného zberu v obciach bude skôr ubúdať ako pribúdať. Treba zabudnúť na nákup nových zberných nádob, na rozvoj triedeného zberu, na zvyšovanie miery recyklácie KO, rozširovanie a rast triedenia odpadov.

Ak sa nič nezmení a financie OZV nebudú pokrývať všetky reálne náklady triedeného zberu (vrátane napr. zakúpenia nových farebných nádob), budú musieť obce triedenie odpadov dotovať, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, alebo pôjde triedenie do útlmu, čo je zase v rozpore so záväznými cieľmi SR voči EU a s celkovou koncepciou moderného odpadového (obehového) hospodárstva.
Keďže sa nezvýši účinnosť triedenia odpadov a obce budú triedenie dotovať, bude sa musieť zvýšiť aj poplatok za odpad, ktorý samospráva vyberá od občanov. Nárast bude značný aj v zmysle pripraveného zvyšovania skládkového poplatku.