Páčia sa vám aktivity oz CEPTA?
|
|
|
Mimograntové aktivity členov
Posledná úprava:
05.10.2018 10:02
|
|
CEPTA - centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy
|
Napísal Daniel Lešinský
|
|
Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?
(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)
Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.
Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:
- „Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.“
- „Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...“
- „Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.“
Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.
V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM2,5 je to ročný priemer 10 µg/m3 (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m3 (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM10, čo je dôvodom infringementu voči SR.
 Slovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky (EÚ Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.
Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.
|
|
Posledná úprava Piatok, 05 Október 2018 10:02 |
|
|
Napísal Miloš Veverka
|
|
CEPTA - Zvolen, 05.06.2018.
Kedy bude na Slovensku čisté životné prostredie? Zamysleli sa odborníci o. z. CEPTA pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Zamerali sa na dve oblasti, v ktorých sú potrebné systémové zmeny, investičná podpora, nastavenie ekonomiky i legislatívne opatrenia. Odpadové hospodárstvo, kde má Slovensko len 23% mieru materiálového zhodnotenia ako aj (ne)kvalitu ovzdušia s viac ako 5000 predčasnými úmrtiami ročne, v oboch oblastiach radia Slovensko medzi desiatku najhorších krajín EÚ.
Miloš Veverka, expert CEPTA pre odpadové hospodárstvo dodáva: „V oblasti odpadov je jedným z vážnych systémových problémov Slovenska zlyhávajúce a nedostatočné financovanie triedeného zberu v mestách a obciach formou tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zlé nastavenie odpadovej legislatívy preferuje lacné organizácie zodpovednosti výrobcov, čo spôsobuje nedostatok peňazí v systéme a neumožňuje plnohodnotnú prevádzku a rozvoj triedeného zberu v samosprávach. Tak budú občania platiť viac za komunálny odpad1“
Jeden zo štyroch pilierov zlepšenia triedeného zberu, ktoré definuje Stratégia nakladania s komunálnym odpadom pre mesto Zvolen2 je vybudovanie infraštruktúry kompletných stojísk triedeného zberu na sídliskách s donáškovou vzdialenosťou do 50 m.
V problematike znečisteného ovzdušia dominujú na Slovensku predovšetkým tri znečisťujúce látky – jemné prachové častice (PM10 a PM2,5), oxidy dusíka NOx a prízemný ozón O3. Hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia sú lokálne kúreniská so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach, doprava, priemysel a energetika.
Daniel Lešinský z o. z. CEPTA si myslí, že: „Slovensko nebolo zažalované v máji 2018 Európskou komisiou za zlú kvalitu ovzdušia kvôli radikálnemu zlepšeniu situácie ale určite aj, a možno predovšetkým preto, že pre posledné dva štatisticky uzavreté roky v kvalite ovzdušia SR (2015 a 2016) nemáme potrebné reprezentatívne údaje ku koncentráciám častíc PM10 a PM2,5 v ovzduší, keďže nefungovala väčšina monitorovacích staních3 (+príloha). MŽP SR vyvíja aktivity v rôznych oblastiach, no zlepšenie situácie pocítime až keď sa z papierovej úrovne opatrení dostaneme na reálne zmeny v praxi a to v sektoroch patriacich viacerým rezortom, predovšetkým hospodárstvo, doprava, financie a poľnohospodárstvo4.“
Experti z občianskeho združenia CEPTA sa zhodli aj na tom, že pre zlepšenie situácie v oboch oblastiach je potrebná aktívna účasť každého obyvateľa, možností je veľa – či už v dôkladnom triedení odpadu, predchádzaní vzniku odpadov alebo v správnom spaľovaní dreva, používaní verejnej dopravy, bicyklov, v ekošoférovaní a pod. Pri ministerstvách a politikoch apelujú na reálne, funkčné a účinné opatrenia v praxi a využívanie verejných financií vo verejnom záujme.
Zdroje a viac informácií:
- CEPTA, 5.06.2018 „Financovanie triedeného zberu na Slovensku - preteky ku dnu?“ http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/81-informacie-o-projekte/610-financovanie-triedeneho-zberu-na-slovensku-preteky-ku-dnu
- CEPTA, Optimalizácia odpadového hospodárstva v meste Zvolen: http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/124-vyskum/598-optimalizacia-odpadoveho-hospodarstva-v-meste-zvolen
- TASR, 3.06.2018: „D. Lešinský o ochrane ovzdušia: Sme dobrí v sľubovaní“ http://www.teraz.sk/slovensko/d-lesinsky-o-ochrane-ovzdusia-sme-dobri-/328824-clanok.html
- EURACTIVE, 23.05.2018 „Kto vyčistí špinavý vzduch na Slovensku?“ https://euractiv.sk/section/klima/video/nazivo-kto-vycisti-spinavy-vzduch-na-slovensku/
Kontakty:
Miloš Veverka (odpady)
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
; mob.: 0904 417 202;
Daniel Lešinský (ovzdušie)
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
; mob.: 0905 581 076;
|
|
Posledná úprava Štvrtok, 21 Jún 2018 14:30 |
|
Napísal Daniel Lešinský
|
|
{attachments} Dnes 19.02.2018 rokujú ministri a ministerky pôdohospodárstva krajín EÚ o podobe poľnohospodárstva v krajinách Európy po roku 2020. Občianska verejnosť, zástupcovia mimovládnych organizácií zastrešených platformou Agro-eko fórum vyzvali ministerku pôdohospodárstva aby presadzovala politiku, ktorá zabezpečí dostatočnú ochranu ľudského zdravia a prírody. Po kauzách rezíduí pesticídov vo vodách a v potravinách, po radikálom poklese biodiverzity v rámci agro-eko systémov definovali osem priorít, ktoré by mali byť súčasťou novej agro-politiky EÚ po roku 2020:
- Zmena systému podpory poľnohospodárstva v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ – verejné financie LEN pre verejné záujmy.
- Väčšie zapojenie úradov a odborníkov z oblasti ochrany životného prostredia do prípravy a implementácie SPP.
- Vytvorenie priestoru pre biodiverzitu v rámci poľnohospodárskej krajiny, potreba zvýšenej podpory hospodárenia v záujme ochrany prírody.
- Znižovanie používania agro-chemikálií v poľnohospodárstve a lesníctve SR, , podpora eko-poľnohospodárstva a zákaz pestovania GMO.
- Ekologizácia živočíšnej výroby.
- Dôsledná implementácia princípu „znečisťovateľ platí“, dodržiavanie legislatívy ako podmienka pre dotácie, zásadná zmena systému kontrol.
- Investícia do nezávislého, kvalitného, terénneho a cieleného poradenského systému/systémov pre poľnohospodárov a lesníkov.
- Podpora krátkych potravinovo dodávateľských reťazcov, osveta biospotrebiteľstva – zdravé, čerstvé a lokálne jedlo do škôl a verejného stravovania; podpora zeleného verejného obstarávania v stravovaní.
Viac v priložených dokumentoch – v Otvorenom liste ministerke pôdohospodárstva SR G.Matečnej z 13.02.2018 a v prioritách Agro-eko fóra pre reformu poľnohospodárskej politiky. Priority Agro-eko fóra pre politiku 2020+ podporuje aj organizácia WWF Slovensko.
|
|
Posledná úprava Pondelok, 19 Február 2018 14:49 |
|
|
Napísal Miloš Veverka
|
|
 Slovensko s dlhodobo vysokým podielom skládkovania komunálneho odpadu patrí medzi krajiny s najhorším odpadovým hospodárstvom v EÚ. V r. 2016 sa zrecyklovalo a skompostovalo len 23 % komunálneho odpadu (KO), zatiaľ čo na skládky bolo uložených až 66 % KO. Tento stav je alarmujúci aj kvôli tomu, že o necelé 2 roky, teda v r. 2020 má SR povinnosť dosiahnuť minimálnu mieru recyklácie KO 50 %. Už dnes tento cieľ dosahujú viaceré krajiny EÚ, ako napr. Nemecko, Rakúsko či Belgicko (obr. vedľa).
Jednou z príčin tohto stavu je nesprávne nastavená legislatíva, ktorej dôsledkom je nedostatok financií v systéme triedeného zberu a zhodnocovania odpadov. Nový zákon o odpadoch č. 79/2015, Z. z., ktorý zásadne zmenil spôsob financovania triedeného zberu odpadov zavedením tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a odbremenil tak rozpočty obcí, mal mieru recyklácie KO zásadne zvýšiť, no zatiaľ sa tak deje len čiastočne a pomaly (v r. 2014 bolo zrecyklovaných 12 % KO, v r. 2015 to bolo 16 % a v r. 2016 sa zrecyklovalo 23 % KO). Najhoršie je, že po viacerých novelách súčasného zákona o odpadoch je systém nastavený tak, že financií pre pokrytie triedeného zberu v obciach bude skôr ubúdať ako pribúdať. Treba zabudnúť na nákup nových zberných nádob, na rozvoj triedeného zberu, na zvyšovanie miery recyklácie KO, rozširovanie a rast triedenia odpadov.
Ak sa nič nezmení a financie OZV nebudú pokrývať všetky reálne náklady triedeného zberu (vrátane napr. zakúpenia nových farebných nádob), budú musieť obce triedenie odpadov dotovať, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, alebo pôjde triedenie do útlmu, čo je zase v rozpore so záväznými cieľmi SR voči EU a s celkovou koncepciou moderného odpadového (obehového) hospodárstva.
Keďže sa nezvýši účinnosť triedenia odpadov a obce budú triedenie dotovať, bude sa musieť zvýšiť aj poplatok za odpad, ktorý samospráva vyberá od občanov. Nárast bude značný aj v zmysle pripraveného zvyšovania skládkového poplatku.
|
|
Posledná úprava Utorok, 05 Jún 2018 18:26 |
|
Napísal Miloš Veverka
|
|
  Európska únia smeruje k obehovému hospodárstvu tzv. Circular Economy vytvárajúcemu nové pracovné miesta, znižujúcemu závislosť krajín EÚ na dovoze surovín a zlepšujúcemu životné prostredie. Niektoré členské štáty, vrátane Slovenska, však blokujú predkladané ciele tejto politiky čím idú proti verejnému záujmu.
V marci 2017 schválil Európsky parlament ciele pre r. 2030, ktoré by mali posunúť EÚ smerom k obehovému hospodárstvu [1]:
• 70 % miera recyklácie komunálneho odpad (v SR v súčasnosti len 15 %[2]);
• 80 % miera recyklácie odpadu z obalov (v SR v súčasnosti 65 % [3]);
• zníženie skládkovania odpadu na 5 % (v SR v súčasnosti 73 % [2]);
• povinný triedený zber viacerých prúdov odpadu vrátane bioodpadu, odpadových olejov a textilu, (v SR v súčasnosti funkčný len čiastočne, najhoršie pre bioodpad);
• zvýšenie využívania ekonomických nástrojov ako sú poplatky za skládkovanie a spaľovanie odpadu, zálohové systémy (v SR sú v súčasnosti tieto nástroje nastavené nemotivačne).
Takéto ambiciózne ciele týkajúce sa revízie viacerých európskych smerníc (napr. smernica o odpadoch, smernica o obaloch) by nielen podstatne znížili množstvo odpadu,
|
|
Posledná úprava Utorok, 13 Jún 2017 15:45 |
|
|
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Dopredu > Koniec >>
|
|
Stránka 1 z 17 |
|
|
