|
Written by Miloš Veverka
|
|
Zvolen, Bratislava 21. 6. 2019 / aktualizované 10. 7. 2019. Na Slovensku predčasne umiera kvôli znečistenému ovzdušiu viac ako 5 000 osôb ročne. Spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom patríme ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami (PM). Podľa OECD nás v roku 2015 stálo znečistenie ovzdušia z dôvodu predčasných úmrtí 9,279 mld. EUR, čo predstavovalo takmer 6,5 % HDP krajiny.
Experti z občianskeho združenia Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy - CEPTA analyzovali metodikou Svetovej zdravotníckej organizácie situáciu v oblastiach s riadenou kvalitou ovzdušia našich krajských miest na základe údajov oficiálneho monitoringu SHMÚ. Hodnotili dopady prachových častíc PM2,5 a PM10 a oxidov dusíka NOx, teda troch hlavných znečisťujúcich látok v ovzduší našich miest, ktorých pôvodcami sú predovšetkým doprava, priemysel s energetikou a spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.
Výsledky analýzy dopadov znečisteného ovzdušia v krajských mestách SR za jeden rok:
|
Mesto/ORKO
|
Počet predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším v krajských mestách*
|
Náklady znečisteného ovzdušia v mld. EUR**
|
|
Bratislava
|
1 580
|
4,176
|
|
Košice
|
990
|
2,621
|
|
Banská Bystrica
|
340
|
0,901
|
|
Prešov
|
410
|
1,083
|
|
Trenčín
|
190
|
0,497
|
|
Trnava
|
240
|
0,633
|
|
Žilina
|
310
|
0,815
|
|
Nitra
|
300
|
0,800
|
Vysvetlivky: * zaokrúhlené na celé desiatky; ** jedná sa iba o ekonomické škody z predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším bez zarátania liečebných nákladov, práceneschopnosti, či škôd na poliach a v lesoch.
Reaguje Daniel Lešinský, predseda o. z. CEPTA: „Výsledky našich prepočtov sú zarážajúce o to viac, o čo ležérnejšie sa doteraz pristupovalo k riešeniu znečistenia ovzdušia v našich mestách, obciach a rozpočtom v celej krajine. Vnímame ako nevyhnutné bez zbytočného odkladu vyčleniť na ochranu ovzdušia adekvátne financie, vyriešiť kompetencie pre samosprávy a podmieniť čerpanie verejných financií vrátane EÚ fondov zeleným verejným obstarávaním. Ďalej zaviesť účinné opatrenia regulácie dopravy a emisií z lokálnych kúrenísk, podporiť bezemisnú dopravu, ukončiť výnimky zavedenia najlepšie dostupných technológií v priemysle a energetike“.
Znečistené ovzdušie spôsobuje predovšetkým kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest vrátane astmy a chronickej bronchitídy, kognitívne poruchy, reprodukčné problémy vrátane predčasných pôrodov či nízkej pôrodnej hmotnosti.
Kontakt: Ing. Daniel Lešinský, PhD; tel: +421 905 581 076; mail:
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
|
|
Last Updated on Wednesday, 10 July 2019 11:13 |
|
Written by Miloš Veverka
|
|
 Aktuálne pripravované zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO), predovšetkým nápojových PET fliaš a plechoviek považujeme za dôležité opatrenie na zlepšenie životného prostredia, ktoré posunie Slovensko bližšie k cirkulárnej ekonomike.
Preto sme sa rozhodli priniesť do aktuálne prebiehajúcej diskusie o tom či zaviesť alebo nezaviesť zálohovanie JNO na Slovensku, niekoľko kľúčových faktov, ktoré sú v médiách a v diskusii často opomínané. Nájdete tu aj odpovede na viaceré pseudoargumenty a nepravdivé tvrdenia tých, ktorým zavedenie zálohovania z rôznych dôvodov nevyhovuje.
1. Účinné zníženie litteringu
Zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek účinne znižuje znečistenie prírody a prostredia týmito obalmi. Práve záloha na každý obal motivuje spotrebiteľa k tomu, aby ho nezahodil do prírody, ale doniesol ho do obchodu.
PET fľaše a plechovky sú okolo ciest, chodníkov, v lesoch, v parkoch, na uliciach, na brehoch vodných tokov, skrátka všade, kde má prístup človek. V r. 2005 bola vykonaná dosiaľ jediná komplexná analýza nezákonne pohodeného odpadu (littering) v SR [1], ktorá zistila, že takmer tretinu nezákonne pohodeného odpadu tvoria nápojové PET fľaše. Okolo analyzovaných úsekoch ciest bolo nameraných priemerne až 600 l nápojových PET fliaš na každý km.
Zálohovanie JNO znižuje odhadzovanie nápojových obalov až o 95 % [2], čo sa významne prejaví na znížení znečistenia krajiny nezákonne pohodeným odpadom.
2. Vyzbiera sa viac čistejšej suroviny a priblížime sa k cirkulárnej ekonomike
Štúdia IEP „Skutočná cena zálohy“ [3] uvádza, že súčasná miera návratnosti nápojových PET fliaš prostredníctvom štandardného triedeného zberu v mestách a obciach SR sa vykazuje na úrovni 62 %. Systémy zálohovania JNO bežne dosahujú účinnosť vyše 90 %, pričom napr. zálohovanie JNO v Nemecku [4] dosahuje dlhodobo 98,5 %. Znamená to, že takmer žiadne fľaše a plechovky už nekončia mimo systému – v zmesovom odpade alebo v prírode.
|
|
Last Updated on Friday, 22 February 2019 22:12 |
|
|
Written by Miloš Veverka
|
|
 Ochranári, samospráva, lesníci, poľnohospodári, rybári, poľovníci aj turisti Slovenska, organizácie s celkovou členskou základňou niekoľko stotisíc aktívnych členov, sa spojili vo výzve so spoločným cieľom – čím skôr zaviesť zálohovanie jednorázových nápojových obalov.
Výzva zaslaná ministrovi životného prostredia i predsedovi vlády SR definuje 8 kľúčových argumentov podporujúcich zálohovanie a má pomôcť chrániť prírodné ekosystémy aj životné prostredie v našich mestách a obciach od voľne pohodených PET fliaš a nápojových plechoviek.
Predseda o. z. CEPTA, Daniel Lešinský uvádza: „Účinnosť zálohových systémov dosahuje v niektorých krajinách EÚ až 98%, stojí 1-2 centy na fľašu nápoja, zlepší recykláciu, ochráni ekosystémy i parky, takže neexistuje žiadny racionálny dôvod prečo zálohovanie nezaviesť a ďalej prenášať tieto náklady na prírodu, či dobrovoľníkov a samosprávy, ktorí ju musia každoročne čistiť.“
Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy preto vyzýva MŽP SR ako aj vládu SR na bezodkladné zavedenie takéhoto systému aj v našej krajine, Vyzývame aj výrobcov nápojov, obchodníkov, či predajcov k plnej súčinnosti pri zavádzaní zálohovania na Slovensku, ktoré je vo verejnom záujme.
Výzva je zverejnená TU.
Viac informácií nájdete v materiáli „Fakty o prínosoch zálohovania jednorazových nápojových obalov na Slovensku“ ako aj v ďalších článkoch zverejnených na tejto stránke.
Výzvu podporujú:
- CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, o. z. www.cepta.sk
- Únia miest Slovenska, www.unia-miest.sk
- Klub Slovenských Turistov, www.kst.sk
- Slovenský rybársky zväz, www.srzrada.sk
- Slovenská poľovnícka komora, www.polovnickakomora.sk
- Slovenský poľovnícky zväz, https://polovnictvo.sk/
- Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, http://privlesy.sk
- Agro-ekofórum – platforma mimovládnych organizácií presadzujúcich trvaloudržateľné poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka. Združuje organizácie ako napr. : Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Greenpeace, Ochrana dravcov na Slovensku, Centrum environmentálnych aktivít, Živica, Alter Nativa o. z, Agrokruh ..., http://www.cepta.sk/index.php/sk/agro-eko-forum;
- Vidiecky parlament na Slovensku, www.vipa.sk
- EKOTREND - zväz ekologického poľnohospodárstva, www.ecotrend.sk
- Priatelia Zeme – SPZ, o. z., www.priateliazeme.sk/spz/
- OZ TATRY, www.naskladkyniesmekratki.sk
- Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o. z., www.incien.sk
- LIPA - Liptovskí aktivisti, o.z., https://sk-sk.facebook.com/lipa.oz/
- Združenie Slatinka, www.slatinka.sk
Verejné poďakovanie ministra životného prostredia SR signatárom výzvy Zálohujme! úvodom brífingu MŽP SR z 05.04.2019 si môžete pozrieť TU.
|
|
Last Updated on Thursday, 11 April 2019 09:50 |
|
Written by Miloš Veverka
|
|
 Podobne, ako teraz, aj v roku 2006 chcelo Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením L. Miklósa zaviesť zálohovanie JNO. Bohužiaľ vtedy táto snaha nebola úspešná, prevalcovali ju finančné záujmy nápojárov a priemyslu. Jedným z pseudoargumentov bolo vtedy aj tvrdenie, že sa Slovensko stane smetiskom Európy – že vo vidine zisku budú ľudia z okolitých krajín ládovať do slovenských výkupných automatov PET fľaše z cudziny. Našťastie dnes, po cca 12 rokoch sme už trocha pokročili a tento pseudoargument sa v diskusiách už takmer neobjavuje. Len pre úplnosť (a pre istotu) vysvetlím, že zbohatnúť na dovoze PET fliaš alebo iných obalov zo zahraničia nie je možné – každý zálohovaný obal má svoj čiarový kód a automat vydá peniaze len za ten obal, za ktorý bola záloha zaplatená.
Objavujú sa však ďalšie pseudoargumenty, na ktoré je treba reagovať:
Pseudoargument: Zálohovanie je príliš drahý systém zberu, ktorý nerieši splnenie cieľa SR recyklovať v r. 2020 min. 50 % komunálneho odpadu.
Odpoveď: Štúdia IEP vyčíslila, že zálohovanie PET fliaš navýši náklady výrobcov o 1,1 centa na PET fľašu (0,011 €) – zvýšenie, ktoré si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol. Pri plechovkách sa dokonca nepredpokladá žiadny zvýšený náklad – prevádzka systému sa pokryje z predaja druhotnej suroviny (hliník) a nevyžiadaných záloh. Je pravdou, že zálohovanie neprinesie podstatné zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu ako celku (Štúdia IEP odhaduje zvýšenie len o 0,5 %, keďže nápojové PET fľaše a plechovky tvoria len určitý malý podiel na celkovej hmotnosti komunálneho odpadu), toto však ani nie je dôvodom zálohovania. Hlavnými dôvodmi zálohovania JNO sú 1. podstatné zníženie litteringu (nezákonne odhodeného odpadu) a 2. vyzbieranie väčšieho množstva kvalitnejšej suroviny na recykláciu.
Pseudoargument: Zálohovanie neúnosne zaťaží financie bežných občanov, ktorí to všetko zaplatia.
Odpoveď: Pri zálohovaní sa uplatní spravodlivý princíp „znečisťovateľ platí“. Ak niekto chce nápoj v PET fľaši, je úplne spravodlivé, že si priplatí 0,011 € na fľašu za prevádzku systému, ktorý zabezpečí, že podstatná väčšina fliaš neskončí v životnom prostredí, ale bude zrecyklovaná. Ešte raz zdôrazňujeme, že „neúnosné finančné zaťaženie“ sa pohybuje na úrovni 0,011 € za PET fľašu a 0,00 € za plechovku. Naopak, pri nezavedení zálohovania sa všetky externé náklady spojené so zberom a likvidáciou voľne pohodených obalov hradia a budú hradiť z vrecka všetkých daňových poplatníkov, teda aj tých čo si nápoje v PET fľašiach nekupujú!
|
|
Last Updated on Sunday, 27 January 2019 20:44 |
|
