CEPTA podporuje zámer Ministerstva životného prostredia SR zaviesť zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO).

Začiatkom novembra 2018 Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zverejnilo zámer zaviesť zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek na Slovensku. Zároveň zverejnilo štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) „Skutočná cena zálohy“, ktorá analyzuje ekonomické dopady a náklady zavedenia zálohovania PET fliaš a plechoviek v slovenských podmienkach. Štúdia na základe analýzy systémov zálohovania v ostatných európskych krajinách stanovuje optimálnu výšku zálohy pre PET fľaše a plechovky, vyčísľuje predpokladané potrebné investičné a prevádzkové náklady systému zálohovania JNO.

Zverejnenie zámeru MŽP vyvolalo vášnivé diskusie nie len na odpadárskych fórach a konferenciách. Na viacerých webových portáloch sa vyrojilo množstvo odmietavých postojov, článkov a stanovísk, napr.: Zálohovanie nápojových obalov je politickým rozhodnutím za 80 miliónov, Podnikatelia: Zálohovanie PET fliaš zlikviduje takmer všetky triediace linky, ... Podľa očakávaní, predstavitelia nápojárskeho priemyslu, rôznych asociácií a združení výrobcov nápojov a obalov striktne odmietajú zavedenie zálohovania JNO, snažia sa ho bagatelizovať a častujú nás rôznymi pseudoargumentmi typu, že zálohovanie zničí triedený zber odpadov, že ide o nesmierne predražený a neúčinný systém zberu PET fliaš, že je to opatrenie vytrhnuté z kontextu, ktoré vraj nemá zmysel, a pod. Pochopiteľne tu ide o nič iné ako o peniaze. V štúdii IEP sa píše:

„Zavedenie povinného zálohovania zásadne zvýši náklady výrobcov, ktorí uvádzajú na trh nápojové obaly v PET. Kým dnes platia približne 0,4 centa za fľašu, v systéme povinných záloh to bude v závislosti od miery návratnosti 1,4 – 1,9 centa, pričom pri nami cielenej miere 90 % to bude 1,5 centa, teda približne štyri krát viac.“

Takže aby sme to zhrnuli fakticky, bavíme sa o cene zálohovania (nárast v porovnaní so súčasným systémom triedeného zberu) v hodnote 1,1 centa (0,011 €) na fľašu, ktorú si výrobcovia môžu premietnuť do ceny výrobku a spotrebiteľ si to pri celkovej cene nápoja ani nevšimne.

Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          „Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.“

-          „Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...“

-          „Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.“

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM_2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM_2,5 je to ročný priemer 10 µg/m³ (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m³ (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM₁₀, čo je dôvodom infringementu voči SR.

Slovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky (EÚ Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.