CEPTA - Centre for Sustainable Alternatives

Znečistené ovzdušie nás na Slovensku stojí takmer 10 mld. EUR ročne

Written by Miloš Veverka

Zvolen, Bratislava 21. 6. 2019 / aktualizované 10. 7. 2019. Na Slovensku predčasne umiera kvôli znečistenému ovzdušiu viac ako 5 000 osôb ročne. Spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom patríme ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami (PM). Podľa OECD nás v roku 2015 stálo znečistenie ovzdušia z dôvodu predčasných úmrtí 9,279 mld. EUR, čo predstavovalo takmer 6,5 % HDP krajiny.

Experti z občianskeho združenia Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy - CEPTA analyzovali metodikou Svetovej zdravotníckej organizácie situáciu v oblastiach s riadenou kvalitou ovzdušia našich krajských miest na základe údajov oficiálneho monitoringu SHMÚ. Hodnotili dopady prachových častíc PM_2,5 a PM₁₀ a oxidov dusíka NO_x, teda troch hlavných znečisťujúcich látok v ovzduší našich miest, ktorých pôvodcami sú predovšetkým doprava, priemysel s energetikou a spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.

Výsledky analýzy dopadov znečisteného ovzdušia v krajských mestách SR za jeden rok:

Mesto/ORKO	Počet predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším v krajských mestách*	Náklady znečisteného ovzdušia v mld. EUR**
Bratislava	1 580	4,176
Košice	990	2,621
Banská Bystrica	340	0,901
Prešov	410	1,083
Trenčín	190	0,497
Trnava	240	0,633
Žilina	310	0,815
Nitra	300	0,800

Vysvetlivky: * zaokrúhlené na celé desiatky; ** jedná sa iba o ekonomické škody z predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším bez zarátania liečebných nákladov, práceneschopnosti, či škôd na poliach a v lesoch.

Reaguje Daniel Lešinský, predseda o. z. CEPTA: „Výsledky našich prepočtov sú zarážajúce o to viac, o čo ležérnejšie sa doteraz pristupovalo k riešeniu znečistenia ovzdušia v našich mestách, obciach a rozpočtom v celej krajine. Vnímame ako nevyhnutné bez zbytočného odkladu vyčleniť na ochranu ovzdušia adekvátne financie, vyriešiť kompetencie pre samosprávy a podmieniť čerpanie verejných financií vrátane EÚ fondov zeleným verejným obstarávaním. Ďalej zaviesť účinné opatrenia regulácie dopravy a emisií z lokálnych kúrenísk, podporiť bezemisnú dopravu, ukončiť výnimky zavedenia najlepšie dostupných technológií v priemysle a energetike“.

Znečistené ovzdušie spôsobuje predovšetkým kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest vrátane astmy a chronickej bronchitídy, kognitívne poruchy, reprodukčné problémy vrátane predčasných pôrodov či nízkej pôrodnej hmotnosti.

Kontakt: Ing. Daniel Lešinský, PhD; tel: +421 905 581 076; mail: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

Add new comment

Last Updated on Wednesday, 10 July 2019 11:13

Zálohujme! - vyzýva na skoré zavedenie zálohovania nápojových PET fliaš a plechoviek

Written by Miloš Veverka

Loga-Vsetci Ochranári, samospráva, lesníci, poľnohospodári, rybári, poľovníci aj turisti Slovenska, organizácie s celkovou členskou základňou niekoľko stotisíc aktívnych členov, sa spojili vo výzve so spoločným cieľom – čím skôr zaviesť zálohovanie jednorázových nápojových obalov.

Výzva zaslaná ministrovi životného prostredia i predsedovi vlády SR definuje 8 kľúčových argumentov podporujúcich zálohovanie a má pomôcť chrániť prírodné ekosystémy aj životné prostredie v našich mestách a obciach od voľne pohodených PET fliaš a nápojových plechoviek.

Predseda o. z. CEPTA, Daniel Lešinský uvádza: „Účinnosť zálohových systémov dosahuje v niektorých krajinách EÚ až 98%, stojí 1-2 centy na fľašu nápoja, zlepší recykláciu, ochráni ekosystémy i parky, takže neexistuje žiadny racionálny dôvod prečo zálohovanie nezaviesť a ďalej prenášať tieto náklady na prírodu, či dobrovoľníkov a samosprávy, ktorí ju musia každoročne čistiť.“

Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy preto vyzýva MŽP SR ako aj vládu SR na bezodkladné zavedenie takéhoto systému aj v našej krajine, Vyzývame aj výrobcov nápojov, obchodníkov, či predajcov k plnej súčinnosti pri zavádzaní zálohovania na Slovensku, ktoré je vo verejnom záujme.

Výzva je zverejnená TU.

Viac informácií nájdete v materiáli „Fakty o prínosoch zálohovania jednorazových nápojových obalov na Slovensku“ ako aj v ďalších článkoch zverejnených na tejto stránke. IMG PlechovkyPET BS 190228 ZmVyr

Výzvu podporujú:

CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, o. z. www.cepta.sk
Únia miest Slovenska, www.unia-miest.sk
Klub Slovenských Turistov, www.kst.sk
Slovenský rybársky zväz, www.srzrada.sk
Slovenská poľovnícka komora, www.polovnickakomora.sk
Slovenský poľovnícky zväz, https://polovnictvo.sk/
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, http://privlesy.sk
Agro-ekofórum – platforma mimovládnych organizácií presadzujúcich trvaloudržateľné poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka. Združuje organizácie ako napr. : Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Greenpeace, Ochrana dravcov na Slovensku, Centrum environmentálnych aktivít, Živica, Alter Nativa o. z, Agrokruh ..., http://www.cepta.sk/index.php/sk/agro-eko-forum;
Vidiecky parlament na Slovensku, www.vipa.sk
EKOTREND - zväz ekologického poľnohospodárstva, www.ecotrend.sk
Priatelia Zeme – SPZ, o. z., www.priateliazeme.sk/spz/
OZ TATRY, www.naskladkyniesmekratki.sk
Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o. z., www.incien.sk
LIPA - Liptovskí aktivisti, o.z., https://sk-sk.facebook.com/lipa.oz/
Združenie Slatinka, www.slatinka.sk

Verejné poďakovanie ministra životného prostredia SR signatárom výzvy Zálohujme! úvodom brífingu MŽP SR z 05.04.2019 si môžete pozrieť TU.

Add new comment

Last Updated on Thursday, 11 April 2019 09:50

Reakcie na pseudoargumenty odporcov zálohovania jednorázových nápojových obalov(JNO)

Written by Miloš Veverka

PET-ParkZV 060202 Podobne, ako teraz, aj v roku 2006 chcelo Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením L. Miklósa zaviesť zálohovanie JNO. Bohužiaľ vtedy táto snaha nebola úspešná, prevalcovali ju finančné záujmy nápojárov a priemyslu. Jedným z pseudoargumentov bolo vtedy aj tvrdenie, že sa Slovensko stane smetiskom Európy – že vo vidine zisku budú ľudia z okolitých krajín ládovať do slovenských výkupných automatov PET fľaše z cudziny. Našťastie dnes, po cca 12 rokoch sme už trocha pokročili a tento pseudoargument sa v diskusiách už takmer neobjavuje. Len pre úplnosť (a pre istotu) vysvetlím, že zbohatnúť na dovoze PET fliaš alebo iných obalov zo zahraničia nie je možné – každý zálohovaný obal má svoj čiarový kód a automat vydá peniaze len za ten obal, za ktorý bola záloha zaplatená.

Objavujú sa však ďalšie pseudoargumenty, na ktoré je treba reagovať:

Pseudoargument: Zálohovanie je príliš drahý systém zberu, ktorý nerieši splnenie cieľa SR recyklovať v r. 2020 min. 50 % komunálneho odpadu.

Odpoveď: Štúdia IEP vyčíslila, že zálohovanie PET fliaš navýši náklady výrobcov o 1,1 centa na PET fľašu (0,011 €) – zvýšenie, ktoré si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol. Pri plechovkách sa dokonca nepredpokladá žiadny zvýšený náklad – prevádzka systému sa pokryje z predaja druhotnej suroviny (hliník) a nevyžiadaných záloh. Je pravdou, že zálohovanie neprinesie podstatné zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu ako celku (Štúdia IEP odhaduje zvýšenie len o 0,5 %, keďže nápojové PET fľaše a plechovky tvoria len určitý malý podiel na celkovej hmotnosti komunálneho odpadu), toto však ani nie je dôvodom zálohovania. Hlavnými dôvodmi zálohovania JNO sú 1. podstatné zníženie litteringu (nezákonne odhodeného odpadu) a 2. vyzbieranie väčšieho množstva kvalitnejšej suroviny na recykláciu.

Pseudoargument: Zálohovanie neúnosne zaťaží financie bežných občanov, ktorí to všetko zaplatia.

Odpoveď: Pri zálohovaní sa uplatní spravodlivý princíp „znečisťovateľ platí“. Ak niekto chce nápoj v PET fľaši, je úplne spravodlivé, že si priplatí 0,011 € na fľašu za prevádzku systému, ktorý zabezpečí, že podstatná väčšina fliaš neskončí v životnom prostredí, ale bude zrecyklovaná. Ešte raz zdôrazňujeme, že „neúnosné finančné zaťaženie“ sa pohybuje na úrovni 0,011 € za PET fľašu a 0,00 € za plechovku. Naopak, pri nezavedení zálohovania sa všetky externé náklady spojené so zberom a likvidáciou voľne pohodených obalov hradia a budú hradiť z vrecka všetkých daňových poplatníkov, teda aj tých čo si nápoje v PET fľašiach nekupujú!

1. Účinné zníženie litteringu

Zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek účinne znižuje znečistenie prírody a prostredia týmito obalmi. Práve záloha na každý obal motivuje spotrebiteľa k tomu, aby ho nezahodil do prírody, ale doniesol ho do obchodu.

PET fľaše a plechovky sú okolo ciest, chodníkov, v lesoch, v parkoch, na uliciach, na brehoch vodných tokov, skrátka všade, kde má prístup človek. V r. 2005 bola vykonaná dosiaľ jediná komplexná analýza nezákonne pohodeného odpadu (littering) v SR [1], ktorá zistila, že takmer tretinu nezákonne pohodeného odpadu tvoria nápojové PET fľaše. Okolo analyzovaných úsekoch ciest bolo nameraných priemerne až 600 l nápojových PET fliaš na každý km.
Zálohovanie JNO znižuje odhadzovanie nápojových obalov až o 95 % [2], čo sa významne prejaví na znížení znečistenia krajiny nezákonne pohodeným odpadom.

2. Vyzbiera sa viac čistejšej suroviny a priblížime sa k cirkulárnej ekonomike

Štúdia IEP „Skutočná cena zálohy“ [3] uvádza, že súčasná miera návratnosti nápojových PET fliaš prostredníctvom štandardného triedeného zberu v mestách a obciach SR sa vykazuje na úrovni 62 %. Systémy zálohovania JNO bežne dosahujú účinnosť vyše 90 %, pričom napr. zálohovanie JNO v Nemecku [4] dosahuje dlhodobo 98,5 %. Znamená to, že takmer žiadne fľaše a plechovky už nekončia mimo systému – v zmesovom odpade alebo v prírode.