Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov
CEPTA - centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy
Fakty o prínosoch zálohovania jednorazových nápojových obalov na Slovensku PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

PET priOhniskuBS 080229 zmAktuálne pripravované zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO), predovšetkým nápojových PET fliaš a plechoviek považujeme za dôležité opatrenie na zlepšenie životného prostredia, ktoré posunie Slovensko bližšie k cirkulárnej ekonomike.
Preto sme sa rozhodli priniesť do aktuálne prebiehajúcej diskusie o tom či zaviesť alebo nezaviesť zálohovanie JNO na Slovensku, niekoľko kľúčových faktov, ktoré sú v médiách a v diskusii často opomínané. Nájdete tu aj odpovede na viaceré pseudoargumenty a nepravdivé tvrdenia tých, ktorým zavedenie zálohovania z rôznych dôvodov nevyhovuje.

1. Účinné zníženie litteringu

Zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek účinne znižuje znečistenie prírody a prostredia týmito obalmi. Práve záloha na každý obal motivuje spotrebiteľa k tomu, aby ho nezahodil do prírody, ale doniesol ho do obchodu.

PET fľaše a plechovky sú okolo ciest, chodníkov, v lesoch, v parkoch, na uliciach, na brehoch vodných tokov, skrátka všade, kde má prístup človek. V r. 2005 bola vykonaná dosiaľ jediná komplexná analýza nezákonne pohodeného odpadu (littering) v SR [1], ktorá zistila, že takmer tretinu nezákonne pohodeného odpadu tvoria nápojové PET fľaše. Okolo analyzovaných úsekoch ciest bolo nameraných priemerne až 600 l nápojových PET fliaš na každý km.
Zálohovanie JNO znižuje odhadzovanie nápojových obalov až o 95 % [2], čo sa významne prejaví na znížení znečistenia krajiny nezákonne pohodeným odpadom.

2. Vyzbiera sa viac čistejšej suroviny a priblížime sa k cirkulárnej ekonomike

Štúdia IEP „Skutočná cena zálohy“ [3] uvádza, že súčasná miera návratnosti nápojových PET fliaš prostredníctvom štandardného triedeného zberu v mestách a obciach SR sa vykazuje na úrovni 62 %. Systémy zálohovania JNO bežne dosahujú účinnosť vyše 90 %, pričom napr. zálohovanie JNO v Nemecku [4] dosahuje dlhodobo 98,5 %. Znamená to, že takmer žiadne fľaše a plechovky už nekončia mimo systému – v zmesovom odpade alebo v prírode.

Posledná úprava Piatok, 22 Február 2019 22:12
 
Reakcie na pseudoargumenty odporcov zálohovania jednorázových nápojových obalov(JNO) PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

PET-ParkZV 060202Podobne, ako teraz, aj v roku 2006 chcelo Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením L. Miklósa zaviesť zálohovanie JNO. Bohužiaľ vtedy táto snaha nebola úspešná, prevalcovali ju finančné záujmy nápojárov a priemyslu. Jedným z pseudoargumentov bolo vtedy aj tvrdenie, že sa Slovensko stane smetiskom Európy – že vo vidine zisku budú ľudia z okolitých krajín ládovať do slovenských výkupných automatov PET fľaše z cudziny. Našťastie dnes, po cca 12 rokoch sme už trocha pokročili a tento pseudoargument sa v diskusiách už takmer neobjavuje. Len pre úplnosť (a pre istotu) vysvetlím, že zbohatnúť na dovoze PET fliaš alebo iných obalov zo zahraničia nie je možné – každý zálohovaný obal má svoj čiarový kód a automat vydá peniaze len za ten obal, za ktorý bola záloha zaplatená.

Objavujú sa však ďalšie pseudoargumenty, na ktoré je treba reagovať:

Pseudoargument: Zálohovanie je príliš drahý systém zberu, ktorý nerieši splnenie cieľa SR recyklovať v r. 2020 min. 50 % komunálneho odpadu.

Odpoveď: Štúdia IEP vyčíslila, že zálohovanie PET fliaš navýši náklady výrobcov o 1,1 centa na PET fľašu (0,011 €) – zvýšenie, ktoré si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol. Pri plechovkách sa dokonca nepredpokladá žiadny zvýšený náklad – prevádzka systému sa pokryje z predaja druhotnej suroviny (hliník) a nevyžiadaných záloh. Je pravdou, že zálohovanie neprinesie podstatné zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu ako celku (Štúdia IEP odhaduje zvýšenie len o 0,5 %, keďže nápojové PET fľaše a plechovky tvoria len určitý malý podiel na celkovej hmotnosti komunálneho odpadu), toto však ani nie je dôvodom zálohovania. Hlavnými dôvodmi zálohovania JNO sú 1. podstatné zníženie litteringu (nezákonne odhodeného odpadu) a 2. vyzbieranie väčšieho množstva kvalitnejšej suroviny na recykláciu.

Pseudoargument: Zálohovanie neúnosne zaťaží financie bežných občanov, ktorí to všetko zaplatia.

Odpoveď: Pri zálohovaní sa uplatní spravodlivý princíp „znečisťovateľ platí“. Ak niekto chce nápoj v PET fľaši, je úplne spravodlivé, že si priplatí 0,011 € na fľašu za prevádzku systému, ktorý zabezpečí, že podstatná väčšina fliaš neskončí v životnom prostredí, ale bude zrecyklovaná. Ešte raz zdôrazňujeme, že „neúnosné finančné zaťaženie“ sa pohybuje na úrovni 0,011 € za PET fľašu a 0,00 € za plechovku. Naopak, pri nezavedení zálohovania sa všetky externé náklady spojené so zberom a likvidáciou voľne pohodených obalov hradia a budú hradiť z vrecka všetkých daňových poplatníkov, teda aj tých čo si nápoje v PET fľašiach nekupujú!

Posledná úprava Nedeľa, 27 Január 2019 20:44
 
Holandsko podporuje cirkulárnu ekonomiku PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

IMG 2197 Konferencia VyrZmPočas dní 11.-14.06.2018 sa v Holandsku konalo podujatie na podporu cirkulárnej ekonomiky (obehové hospodárstvo) Holland Circular Economy Week (HCEW) 2018. Náš zástupca Miloš Veverka mal možnosť byť pri tom.

Podujatie prebiehalo na viacerých miestach Holandska a pozostávalo z niekoľkých paralelných workshopov, hlavnej konferencie a zo zaujímavých exkurzií.

Hlavnú konferenciu otvárala zástupkyňa holandskej vlády p. Stientje van Veldhoven. Podotkla, že ak by všetci obyvatelia Zeme mali spotrebu ako Európania, potrebovali by sme 3 zemegule. Holandská vláda si uvedomuje aktuálne problémy životného prostredia, obmedzenosť prírodných zdrojov a neudržateľnosť súčasnej lineárnej ekonomiky a preto plne podporuje prechod na cirkulárnu ekonomiku a s tým súvisiace potrebné opatrenia.
Kľúčovým rečníkom konferencie bol holandský novátor, architekt a vizionár Thomas Rau, ktorý vyslovil viacero zaujímavých myšlienok:

Posledná úprava Utorok, 15 Január 2019 13:20
 
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek? Nie či, ale kedy a ako! PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

CEPTA podporuje zámer Ministerstva životného prostredia SR zaviesť zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO).IMGP0163 PET priHroneZV - MiniVyrez

Začiatkom novembra 2018 Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zverejnilo zámer zaviesť zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek na Slovensku. Zároveň zverejnilo štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) „Skutočná cena zálohy“, ktorá analyzuje ekonomické dopady a náklady zavedenia zálohovania PET fliaš a plechoviek v slovenských podmienkach. Štúdia na základe analýzy systémov zálohovania v ostatných európskych krajinách stanovuje optimálnu výšku zálohy pre PET fľaše a plechovky, vyčísľuje predpokladané potrebné investičné a prevádzkové náklady systému zálohovania JNO.

Zverejnenie zámeru MŽP vyvolalo vášnivé diskusie nie len na odpadárskych fórach a konferenciách. Na viacerých webových portáloch sa vyrojilo množstvo odmietavých postojov, článkov a stanovísk, napr.: Zálohovanie nápojových obalov je politickým rozhodnutím za 80 miliónov, Podnikatelia: Zálohovanie PET fliaš zlikviduje takmer všetky triediace linky, ... Podľa očakávaní, predstavitelia nápojárskeho priemyslu, rôznych asociácií a združení výrobcov nápojov a obalov striktne odmietajú zavedenie zálohovania JNO, snažia sa ho bagatelizovať a častujú nás rôznymi pseudoargumentmi typu, že zálohovanie zničí triedený zber odpadov, že ide o nesmierne predražený a neúčinný systém zberu PET fliaš, že je to opatrenie vytrhnuté z kontextu, ktoré vraj nemá zmysel, a pod. Pochopiteľne tu ide o nič iné ako o peniaze. V štúdii IEP sa píše:

Zavedenie povinného zálohovania zásadne zvýši náklady výrobcov, ktorí uvádzajú na trh nápojové obaly v PET. Kým dnes platia približne 0,4 centa za fľašu, v systéme povinných záloh to bude v závislosti od miery návratnosti 1,4 – 1,9 centa, pričom pri nami cielenej miere 90 % to bude 1,5 centa, teda približne štyri krát viac.

Takže aby sme to zhrnuli fakticky, bavíme sa o cene zálohovania (nárast v porovnaní so súčasným systémom triedeného zberu) v hodnote 1,1 centa (0,011 €) na fľašu, ktorú si výrobcovia môžu premietnuť do ceny výrobku a spotrebiteľ si to pri celkovej cene nápoja ani nevšimne.

Posledná úprava Piatok, 22 Február 2019 19:16
 
ENVIROstratégia SR 2030 PDF Tlačiť E-mail
Napísal Daniel Lešinský   

Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?Tatranska harmonia 2018 DL

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.

-          Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...

-          Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM2,5 je to ročný priemer 10 µg/m3 (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m3 (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM10, čo je dôvodom infringementu voči SR.

PETpriVahu detail-TN DLSlovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky ( Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.  

Posledná úprava Piatok, 05 Október 2018 10:02
 
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Dopredu > Koniec >>

Stránka 1 z 17

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC